Do Svolværu sme sa išli pozrieť na pekný Trollfjord a aj keď nám nevyšlo počasie, stálo to za to. Mestečko je to malé, typicky nórske, teda so sušiakmi na ryby, tmavočervenými rybárskymi chatkami a prístavom. Niektorým sa po plavbe na Lofoty po malých vlnách na loď veľmi nechcelo, ale ten deň bola voda kľudná, tak sme nakoniec vyplávali za zážitkami. Aj neskôr boli už plavby loďou príjemnou udalosťou.
Svolværgeita - najznámejší vrcholec nad mestom. Geita znamená koza - to kvôli tým dvom "rohom".
Takže typické chatky,
prístav so sochou, ktorá vyprevádza aj víta námorníkov,
a jeden troll, aj keď drevený - usmieval sa na nás spoza rohu.
Lofotské múzeum pripomínajúce druhú svetovú vojnu.
Námestie s trhom vedúce k prístavu.
To je ale velikánska, pekná loď!
Tak tou sme nešli..., na našu výpravu čakala táto vpravo.
Nechali sme sa sebou Svolvær
Takto sme sa mu vzďaľovali.
Príroda bola ako počas celého zájazdu pekná
Odkázaní sami na seba.
Posádka lode.
Niektorí spomedzi nás sa pokúsili uloviť ryby, dokonca aj s úspechom. Ešte sme netušili, kde tie ryby skončia...
Tento orol to nielenže tušil, on to vedel. Bol dohodnutý s lodným kapitánom, alebo naopak?
Tu niekde sa Trollfjord schoval za roh.
Niekto spraví všetko preto, len aby nás predbehol :-)
Trollfjord, nebol veľmi veľký, ale na zážitok bol akurát.
Predsa sme ho našli !!!
Napriek mrakom sme nezmokli, ale už sa stmievalo, takže sme plávali naspäť.
A tá socha na nás už mávala, že kde sme..
V noci sme ešte zaľahli naspäť v Stamsunde, na druhý deň sme mali pred sebou cestu do Andenes. Pohľady a dojmy pribúdali rovnako rýchlo ako zábery vo fotoaparáte. Doteraz vlastne neviem, ktoré sú lepšie, ktoré horšie.