Autobusom cez Lofoty

Autor: Pavel Baláž | 9.7.2019 o 15:37 | Karma článku: 4,89 | Prečítané:  1934x

Cesta autobusom na severe Nórska trvá veľmi dlho. Prečo? Za každým rohom stojíme a fotíme si nádhernú prírodu a typické rybárske domčeky, ktoré už v dnešnej dobe slúžia aj iným, najmä turistickým účelom.

Prvou zastávkou po dedinke Å bolo mestečko Reine. Sprievodca nás vopred informoval, že nie nadarmo sa objavuje v mnohých publikáciách o Nórsku. Je skutočne výnimočne uložené medzi skaliskami vyčnievajúcimi z mora. Keď má turista ešte navyše šťastie na slnečné počasie, je to pohľad, ktorý hladí na duši. 

Ledva sme sa pohli z Reine, mohli sme zase zastaviť. Nasledovala návšteva obchodu s typickými nórskymi potravinami na ostrovčeku Sakrisøy. A opäť nádherné výhľady na prírodu.

Po chvíli sme zamierili na ostrov Flakstadøya, kde sme si trochu natiahli kosti pri obhliadke kostolíka z roku 1780. Hm, už vtedy sa tu, skoro uprostred ničoho, motali ľudia...

Na ostrove Flakstadøya nás čakalo aj jedno prekvapenie - nádherná biela pláž. Horšie to bolo s vonkajšou teplotou a studeným vetrom. Pláž vyzerala príťažlivo, ale zrejme sme si všetci zabudli plavky a uteráky, pretože si tú slanú vodu nikto neskúsil.

Keďže v týchto končinách sa v lete slnku veľmi nechce spať, stihli sme ešte návštevu rybárskej dedinky Nusfjord. Nus znamená orech a dedinka sa volá podľa obrovského kameňa v zálive, ktorý ten orech pripomína. Kto ho tam umiestnil, sa nevie...

Nakoniec sme sa večer predsa len dostali do hotelovej izby v mestečku Stamsund. Toľko zážitkov sme si museli nechať rozležať v hlave. A ďalšie nás ešte stále čakali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Prosbopis, nech už teda navolia

Prosme, aby parlament dodal zvyšných kandidátov na sudcov Ústavného súdu.


Už ste čítali?