Lietadlom sme z Osla do Bodø preleteli ponad Severný polárny kruh. Aby sme však neboli ukrátení o pocit, že sme na ňom nestáli, vydali sme sa autobusom z Bodø zase na juh. Po ceste s výhľadmi na zaujímavú prírodu sme zaparkovali pred Centrom polárneho kruhu, z ktorého sa vykľula reštaurácia a obchod so suvenírmi. Tam sme našli dokonca aj usmievajúceho sa trolla, ktorý vylepšoval náladu návštevníkom.
Žiadny vyznačený polárny kruh na zemi nie je, ale zato príroda je nádherná
Centrum v celej svojej kráse
Sympatický uvítací výbor
Kvôli lepšiemu výhľadu je potrebné vyjsť na priľahlý kopček
Vyznačená je aj zemepisná šírka
Tá zemeguľa vraj leží presne na polárnom kruhu
Aby mali turisti predstavu, tak polárny kruh je vraj na spojnici tých dvoch pyramíd so zemeguľami
Štýlová lavička na oddych
Keďže sa tu nedá nič vyryť do kôry stromu, tak turisti zanchávajú za sebou iné stopy - malých trollov postavených z kamienkov
Dokonca je tu aj pomník na pamiatku juhoslovanských vojakov (väzňov) z druhej svetovej vojny
Naokolo na kopcoch zase sneh
Po necelých dvoch hodinkách jazdy autobusom sme dorazili do mesta Mo i Rana. Myslím, že sa oplatilo merať cestu až sem. Mesto má približne 18000 obyvateľov, leží pri ... áno, pri fjorde, to sa v Nórsku snáď ani inak nedá. Nazýva sa Ranfjorden a vďaka nemu a lodnej doprave tu prekvital obchod so Švédmi a Sámami. V 19. storočí sa mesto stalo centrom ťažkého priemyslu, ktorého produkcia prešla koncom osemdesiatych rokov minulého storočia do útlmu. Miestny drevený kostol je z roku 1724.
Článok pokračuje pod video reklamou
Socha vítajúca prišelcov od mora
Všadeprítomné člny a loďky
Ranfjorden
Miestny drevený kostol
Aj sídlisko môže vyzerať úhľadne. Dozerá naň socha luteránskeho kňaza a misionára Thomasa von Westena (13.9.1682 - 9.4.1727) z Trondheimu
Nový dom v tradičnom štýle
A tu jeden starší aj s trávou na streche
V malom historickom centre
Z jednej strany pekáreň...
... a z druhej kaviareň
Železničná stanica v Mo i Rana