Å

Autor: Pavel Baláž | 24.8.2018 o 17:44 | (upravené 28.8.2018 o 12:08) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  2742x

Napriek tomu, že má obec na ostrovoch Lofoty v názve A, vďaka krúžku nad ním sa nachádza na konci nórskej abecedy. Tam teda neplatí od A do Z, ale od A do Å.

     V letných mesiacoch chodia davy našich spoluobčanov k moru. Väčšinou do ešte teplejších krajín, ako je Slovensko, aby sa mohli v tom mori okúpať a na plážach nachytať bronz. Tento rok sme sa s manželkou rozhodli, že ani my nie sme horší a že teda tiež pôjdeme k moru. Ale keďže nie sme fanúšikmi polihovania na horúcom slnku, ale skôr poznávacích zájazdov, aj my sme si vybrali zájazd k moru - do severného Nórska. Mysleli sme si, že aspoň ujdeme pred bratislavskými horúčavami... Podarilo sa nám to asi na tri-štyri dni, inak sme aj v Nórsku vystihli doslova letné počasie aj s vysokými teplotami.

     Začiatok zájazdu nás zaviedol do nórskeho hlavného mesta Osla, kde sme počas 24 hodín stihli okrem kratšieho spánku aj všetky turistické zaujímavosti. O tých možno inokedy, teraz len spomeniem, že sa nám najviac páčilo múzeum polárnej lode Fram. Potom sme sa presunuli lietadlom o niečo severnejšie - až za polárny kruh - do mesta Bodø. Absolvovali sme návštevu leteckého múzea a vodný vír medzi fjordami, na ďalší deň návštevu polárneho kruhu, mestečka Mo-i-Rana, večeru a chystali sme sa na štvorhodinovú plavbu trajektom na ostrovy Lofoty do prístavu Moskenes. V deň plavby nebolo veľmi pekne, pršalo, na mori sa k tomu pridal celkom silný vietor (moju šiltovku už nosí asi nejaký tuniak). Na otvorenom mori sa pridali aj vlny, ktoré na pohľad síce neboli veľké, ale stačili na celkom silné hojdanie. Najprv bolo v krytej časti lode veselo, ale po hodine sa rozprávali už len niektorí. Po dvoch hodinách už bolo ticho ako v hrobe a zvýšila sa spotreba nepremokavých sáčkov...

     Ale keď sme pristávali v Moskenes, objavilo sa slniečko a zahnalo chmáry z tvárí cestovateľov. Ukázali sa aj lofotské kopce, ktoré drvivú väčšinu svojou krásou prebrali k životu a fotografovaniu.

     Po vystúpení z trajektu sme sa autobusom previezli pár kilometrov na juhozápad na koniec cesty E10 do Å. Je to malebná rybárska dedinka, akých je na Lofotoch veľké množstvo. Našli sme tam aj stojany so sušenými hlavami z tresiek ako dôkaz. Podľa všetkého ale osada žije najmä z turistického ruchu. Človek by nečakal, s kým všetkým sa tam môže stretnúť. A keďže do nej vedie len jedna úzka cesta, aj v Å vedia, čo je to dopravná špička...

     Najprv sme sa išli pozrieť za dedinku na západné pobrežie, aby sme z neho videli, že "náš" trajekt odchádza a my sme sa ocitli temer na konci sveta, navyše už aj v daždi. Našťastie nám za celých desať dní pršalo iba tento jeden deň, aj to iba doobeda.

     V Å sme videli veľa pekných domov, vraj stoja celkom dosť. Asi je to v súčasnosti výnosné vlastniť dom na Lofotoch a prenajímať ho turistom.

     Typicky červené rybárske domčeky teraz v Å slúžia ako hotel. A ako je vidieť na fotkách, tak nielen pre ľudí. Inak, tie čajky sú všade.

Napriek počasiu sme boli prírodou hneď v prvej lofotskej dedinke očarení a to sme ešte nevedeli, čo nás čaká v nasledujúcich dňoch. Fotky v časopise sú jedna vec a skutočnosť druhá (v prípade nórskej prírody stokrát krajšia).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kočner sa aj z väzby zbavuje majetku, založil osem bytov v Bratislave

Vo štvrtok bude súd rozhodovať, či vo väzbe ostane.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kto sa najmenej teší na Kosíkov návrat na Slovensko

Kosík chce vypovedať o únose aj Lexovi.

Komentár Zuzany Kepplovej

Nie, OSN nemôže napísať, že migrácia sa zakazuje

Nech sa páči, pán Lajčák, vysvetľovať globálny kompakt kolegom aj voličom.


Už ste čítali?